Prokrastinácia

Každý občas odloží svoje povinnosti, ale prokrastinátori sa chronickým spôsobom úlohám vyhýbajú a častokrát zámerne hľadajú rozptýlenie. Prokrastinácia má tendenciu odrážať boj jednotlivca so sebakontrolou. Pre obvyklých prokrastinátorov, ktorí predstavujú približne 20% populácie, platí používanie vety „nechce sa mi“, aby dali prednosť inej činnosti pred svojimi cieľmi alebo povinnosťami. Týmto správaním sa môžu ocitnúť na zostupnej špirále negatívnych emócií, ktoré ich ďalej odrádzajú od budúceho úsilia. Odďaľovanie povinností zahŕňa aj istý stupeň sebaklamu. Na určitej úrovni si prokrastinátori  sú vedomí svojich činov a dôsledkov, ale zmena ich návykov si vyžaduje väčšie úsilie ako dokončenie úlohy, ktorá je pred nimi. Prokrastinátori sú často perfekcionisti, pre ktorých môže byť psychologicky prijateľnejšie neriešiť úlohu, ako čeliť možnosti nezvládnuť ju dobre. Niektorí prokrastinátori tvrdia, že pod časovým tlakom podávajú lepšie výkony, ale aj keď sa o tom môžu sami presvedčiť, vo všeobecnosti to tak nie je. Namiesto toho si môžu zvyknúť pracovať na poslednú chvíľu, aby zažili príval eufórie zo zdanlivého prekonania rizika neúspechu z nesplnenej úlohy. Zvyčajne je to však na úkor kvality odvedenej práce.

Prokrastináciu vedie množstvo myšlienok a návykov. Človek sa vyhýba úlohám alebo ich odkladá, pretože ich nerobí rád a chce sa vyhnúť negatívnym pocitom s tým spojenými. Môže sa jednať aj o strach z toho, že ich nebude robiť dobre. Ľudia môžu tiež prokrastinovať, keď sú zmätení zložitosťou úlohy, alebo keď sú príliš roztržití či unavení. Z praxe boli identifikované rôzne činitele prokrastinácie, od nízkeho sebavedomia po úzkosť, alebo jednoducho neschopnosť motivovať sa k dokončeniu nepríjemných úloh. Prokrastinácia tiež úzko súvisí s nešťastným prežívaním alebo fixáciou na negatívne myšlienky. Prokrastinátori si často umelo vylepšujú náladu predpoveďou, že danú úlohu urobia na ďalší deň. Preto sa v danom okamihu vyhýbajú pociťovaniu negatívnych emócií, zvyšujú však pravdepodobnosť opakovania negatívneho cyklu.

Prokrastinujúci ľudia môžu mať iné hodnoty ako ľudia, ktorí prokrastináciou netrpia. Prokrastinátori si osobný pôžitok vážia viac ako ostatní. Menej si ale vážia silnú pracovnú morálku a je pravdepodobnejšie, že skôr splnia úlohy, ktoré sú pre nich osobne dôležité ako tie, ktoré im boli pridelené.

Rovnako ako dospelí prokrastinujú aj tínedžeri. Tí môžu preceňovať svoju schopnosť pracovať pod tlakom a potrebu cítiť tlak, aby odviedli čo najlepšiu prácu. Pasívny odpor prejavovaný neplnením úloh včas je jedným zo spôsobov, ako sa tínedžeri môžu vzoprieť rodičovskej autorite. Prokrastinácia môže na krátky čas zmierniť tlak na človeka, ale môže mať tiež vysoké emočné, fyzické a praktické dôsledky. Študenti, ktorí bežne prokrastinujú, majú tendenciu dosahovať horšie študijné výsledky. Prokrastinujúci pracovníci produkujú prácu nižšej kvality a vo všeobecnosti môžu pociťovať zníženú pohodu aj vo forme nespavosti alebo porúch imunitného a zažívacieho systému. Prokrastinácia môže tiež ohroziť osobné aj profesionálne vzťahy.

Odborná konzultácia s konzultantom Vám pomôže usmerniť Vaše správanie, ktoré sa vyhýba povinnostiam. Prostredníctvom odbornej konzultácie zistíte, čo potrebujete pre to, aby ste sa nevyhýbali dôležitým úlohám a povinnostiam. Taktiež Vám poskytne odpovede na otázky, prečo sa vyhýbate v rôznych situáciách Vašim povinnostiam. Súčasťou odbornej konzultácie je aj správne nastavenie plánovania Vášho času a tiež pomoc s aktiváciou Vašich schopností, ktoré využijete pri zvládaní úloh, ktoré Vás v živote čakajú. Pri zbavení sa prokrastinácie ide predovšetkým o nastavenie rovnováhy vo Vašom živote, ktorá sa pravdepodobne stratila.