Šikana

Šikanovanie sa od agresie odlišuje zámerným cielením na osoby s nižšou schopnosťou brániť sa, prípadne s nižšou mocou. Šikanovanie môže zahŕňať slovné útoky (volanie na meno a zosmiešňovanie), ako aj fyzické útoky, hrozby ublíženia na zdraví, ale aj iné formy zastrašovania. U detí je častá fyzická agresia akou je kopanie, údery či strkanie. Vzťahová agresia (poškodzovanie alebo manipulácia so vzťahmi iných, napríklad šírením fám, prípadne sociálnym vylúčením) je bežnejšia v čase, kedy deti dospievajú. Väčšina prípadov šikany sa vyskytuje v škole a jej okolí, prípadne na detských ihriskách. 

Novodobým trendom je aj kyberšikana. Jedná sa o špeciálny druh šikanovania, využívajúci možnosti moderných komunikačných technológií (mobil, počítač, sociálne siete a internet ako taký). Medzi najobvyklejšie prejavy patrí posielanie obťažujúcich, urážajúcich alebo výhražných správ, vytváranie stránok a blogov s obsahom ponižujúcim obeť šikany (fotky, video, texty). 

Medzi neskoršie podoby šikany patrí znepríjemňovanie života kolegmi v práci (mobbing), nadriadeným (bossing) alebo podriadeným (staffing). Ubližovanie ľuďom môže mať viaceré motívy, napríklad sexuálne, rasové alebo kariérne.

Ľudia začínajú šikanovať iných najmä z dôvodu, že môže ísť o efektívny spôsob dosiahnutia toho, čo chcú. Šikanovanie je tiež spôsob, akým možno ustanoviť sociálnu dominanciu, aj keď sa postupom času stáva takýto spôsob dominancie čoraz menej funkčným. Šikana je správanie, ktoré v sebe nenosíme od narodenia, aj keď sa táto činnosť deje najmä v mladom veku. Pokiaľ sa s bežnou agresiou maloletých detí nezaobchádza dôsledne, nedokážu deti proti takémuto správaniu získať vnútorné zábrany. Rola rodiča je v tomto smere nenahraditeľná. Šikanovanie zostáva trvalým štýlom správania sa a to predovšetkým preto, že šikanujúci dosiahnu v krátkodobom horizonte to, čo chcú.

Násilníci praktizujúci šikanu majú spoločný psychologický aspekt v povahe ich osobností. Chýba im sociálne správanie, súcit s druhými, neprekáža im úzkosť a nerozumejú pocitom druhých ľudí. Vykazujú výraznú poznávaciu schopnosť človeka, podobnú druhu paranoje. Chybne rozumejú zámerom ostatných ľudí a často evokujú nepriateľstvo v neutrálnych situáciach. Sami sa vnímajú celkom pozitívne, hoci ostatným sa ich správanie nemusí páčiť. Tí, ktorí chronicky šikanujú, mávajú napäté vzťahy s rodičmi a rovesníkmi.

Hoci ženské pohlavie býva rovnako šikanované ako mužské (v niektorých prostrediach aj vo vyššej miere), je oveľa menej pravdepodobné, že sa ženské pohlavie zapojí do prejavovanej agresie voči iným ľuďom. Namiesto toho má tendenciu ubližovať ostatným najmä manipuláciou  vzťahov. Môžu o niekom šíriť nepravdivé fámy, rozprávať ostatným, aby prestali mať niekoho radi, prípadne aby sa s ním zapojili do sociálneho vylúčenia. Častokrát sa vyhrážajú prerušením priateľstva, aby dosiahli svoje záujmy.

V maloletom veku si šikana nevyberá a zažívajú ju akýkoľvek ľudia, bez ohľadu na pohlavie. Proces šikany prebieha tak, že šikanujúci si vyberú obete, ktoré budú cieľom šikany. Následne na nich iné deti praktizujú činnosti charakterizujúce šikanovanie. Neskôr si vyberú ďalšie deti, ktoré majú predpoklad stať sa submisívnymi obeťami. Šikanujúci majú radi obete, ktoré sa viditeľne rozčúlia, keď si ich niekto doberá a zvyčajne tie, ktoré nemajú priateľov. Spoločným znakom obetí je, že preukazujú výraznú neistotu a obavy.

Šikana nesie v sebe mylné posolstvo, že agresia a násilie sú prijateľným riešením problémov. Spolupráca a mierové riešenie sporov vytvára navzájom prepojený svet. Šikana neškodí iba obetiam, ale poškodzuje aj samotných páchateľov. Väčšina násilníkov má ďalej počas života veľké problémy, pretože ich agresívne správanie zasahuje do ich vzdelania, zamestnania a nadväzovania a udržiavania intímnych vzťahov.

V tomto prípade je konzultácia najvhodnejšou alternatívou pomoci pre človeka. Jedná sa o nestrannú odbornú konzultáciu, ktorá výrazne podporí človeka v jeho ťažkých chvíľach a pomôže mu zmierniť dopady na jeho osobnosť a nasmerovať ďalšie kroky na odstránenie šikany. Pri šikane býva častý faktor strachu toho, čo sa stane „keď niečo vyzradím”. Práve online konzultácia je správne miesto pre nestranný anonymný rozhovor o Vašich problémoch alebo problémoch Vašich detí, s ktorými je potrebné sa zdôveriť.