Syndróm vyhorenia

Tento stav je nebezpečný najmä jeho pomalým a postupným prejavovaním v človeku. Častými obeťami syndrómu vyhorenia sú ľudia, ktorí sú ochotní vynaložiť všetku svoju energiu pre dobro ostatných. Zvyčajne majú vysoké nároky a vysoké ciele. Ďalej ľudia, ktorí chcú odviesť zakaždým dobrú prácu a zároveň sa nenaučili požiadať o pomoc druhých. Syndróm vyhorenia sa prejavuje u človeka v postupných fázach. Na začiatku je pocit, že zo seba musí človek dostať maximum, aby bola práca či úloha hotová riadne a včas. Neskôr začnú stavy úzkosti, kedy si človek uvedomuje, že jeho očakávania nie sú reálne alebo odvedená práca nie je primerane ohodnotená. Záverečnou fázou sú stavy podráždenosti, pocity sklamania a straty plnohodnotného zmyslu vykonávať danú činnosť či starať sa o danú oblasť života.

Syndróm vyhorenia nie je len výsledkom dlhého pracovného času alebo pracovania s príliš veľkým počtom úloh, aj keď obe zohrávajú určitú úlohu. Únava, nespavosť, zmeny nálady, úzkosť, depresia a letargia, ktoré sú charakteristické pre syndróm vyhorenia, sa najčastejšie vyskytujú, keď človek nemá kontrolu nad tým, ako sa samotná práca vykonáva, alebo keď je požiadaný, aby dokončil úlohy, ktoré sú v rozpore s jeho presvedčením.

Rovnako deprimujúce je pracovať na dosiahnutí cieľa, ktorý nedosahuje výrazný výsledný efekt, alebo ak človeku chýba podpora v tom, čo robí. Ak si človek neprispôsobí zodpovednosť tak, aby svoje úlohy zvládal priebežne, prípadne kvalitne netrávi svoj voľný čas, môže čeliť syndrómu vyhorenia a množstvu psychických a fyzických zdravotných problémov. 

Medzi tieto problémy často patria bolesti hlavy, únava, pálenie záhy, ako aj zvýšený potenciál pre nadmerné požívanie alkoholu, drog alebo zvýšený príjem nezdravých potravín. Fyzické a psychické vyčerpanie, pocit strachu z práce či jej nezmyselnosti a časté pocity cynizmu, hnevu, odovzdanosti alebo podráždenosti sú kľúčovými znakmi syndrómu vyhorenia. Tí, ktorí pomáhajú ľuďom v rámci ich profesie (napríklad lekári), si môžu všimnúť slabnúci súcit s tými, ktorí sú v ich starostlivosti. Pocit vyhorenia môže signalizovať aj vnímanie, že už nemôžete svoju prácu vykonávať efektívne.

Syndróm vyhorenia nemusí byť vždy spôsobený prácou. Rodičia, partneri aj opatrovatelia môžu tiež zažiť nadmerné vyčerpanie, cítiť sa skľúčení svojimi povinnosťami alebo tajne veriť, že zlyhali vo svojej roli. Vyhorenie mimo zamestnania je však menej známe ako vyhorenie spôsobené kariérnym stresom. Stereotypy a dedičné znaky, najmä v súvislosti s rodičovstvom, môžu mať u ľudí trpiacich vyhorením mimo práce pocit, akoby si za svoje problémy mohli sami. Vďaka tomu svoj boj často skrývajú pred ostatnými. Avšak vyhorenie v akejkoľvek podobe môže mať vážne následky, ak sa nelieči. 

Online konzultácia je zameraná práve pre Vaše problémy. Je to priestor, kde ste objektom záujmu práve Vy a nie všetci ostatní vo Vašom okolí, ktorým dávate častokrát prednosť. Z tohto pohľadu sú profesie, kde ľudia pomáhajú iným, veľmi zraniteľné. Ľudia často venujú celú svoju energiu a činnosti iným ľuďom s očakávaním, že ich niekto ocení. Otvorená diskusia s Našimi odborníkmi je prvým krokom k riešeniu príznakov syndrómu vyhorenia, získaniu potrebnej pomoci a vyhnutiu sa negatívnym dôsledkom. Psychoterapia dokáže zlepšiť zaužívané spôsoby myslenia, pomôcť vážiť si seba samého oveľa významnejšie a zároveň zaviesť nový poriadok do myslenia človeka.