Úzkosť

Úzkosť je prirodzená reakcia na stres, obavy alebo ohrozenie. Ak je táto reakcia veľmi silná, trvá dlhšie obdobie. Môže nastať prípad, kedy je reakcia slabšia, ale vďaka prehnanej citlivosti človeka príde k jej zosilneniu. Je teda neúmerná okolnostiam. Potom možno hovoriť o úzkostnej poruche.

Často sa úzkosť zamieňa so strachom. Úzkosť je strach zo situácie, ktorá bežne nebezpečná nie je, prípadne nebezpečná je, ale je nepravdepodobné, že nastane. V protiklade tomu strach je konkrétny, špecifický a keď nebezpečenstvo pominie, tak sa rozplynie. Úzkosť nie je celkom jasná, často sa mení a vracia sa.

Samotné príznaky sa môžu líšiť od jednotlivca k jednotlivcovi. K základným príznakom patrí strach, napätie, rýchle dýchanie, zvýšený tep, podráždenosť, zúžené vedomie a potenie. Niektorí ľudia v úzkosti blednú, iným sčervenie tvár. Kým telesné prejavy úzkosti nevieme ovplyvniť vôľou, tak silu a dĺžku úzkosti vieme ovplyvniť našou mysľou. 

Pri opakovaných stavoch úzkosti sa človek niekedy dostane do tzv. panickej poruchy, ktorá trvá zvyčajne 30 minút. Zjaví sa náhle, bez vonkajšieho podnetu a vedie k intenzívnym pocitom ohrozenia a strachu o život. Po odznení záchvatu, ktorý má najvyššiu intenzitu už pár sekúnd od jeho spustenia, môže osoba zostať aj niekoľko hodín v stave letargie.

Príčinou úzkosti je ohrozenie, neistota, neúspech, prípadne konflikt. Okrem týchto faktorov tu zohráva rolu aj strava (nedostatok vitamínov a minerálov). Na úzkosti sa však podieľa, prípadne ju zhoršuje: prejedanie sa, nezdravé stravovanie, ponocovanie či nadmerné požívanie alkoholu alebo iných návykových látok. Úzkosť môžu vyvolať aj niektoré lieky alebo lieky kombinované s alkoholom. U žien sa úzkosť môže spájať aj s predmenštruačným syndrómom. Ak však vylúčime takúto príčinu, potom sa vraciame späť k nášmu prežívaniu a ku konkrétnym životným situáciám, ktoré nás ovplyvňujú. 

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti krajinách Európskej únie trpí úzkosťou až 14 percent obyvateľstva.

Neliečená úzkostná porucha, bohužiaľ, sama nezmizne. Naopak, má tendenciu sa zhoršovať. Úlohou konzultanta je pochopiť, čo skutočne zapríčiňuje úzkosť klienta. Konzultácia sa preto orientuje na poznanie emočného prežívania, ktoré u klienta spôsobuje napätie, tras či ťažkosti s dýchaním, teda úzkosť. Pomáha klientom uvedomovať si a tolerovať komplexné a bohaté emočné prežívanie, ktoré vo výsledku znižuje prežívanú úzkosť. Sám klient však musí byť ochotný otvorene rozprávať o svojich myšlienkach a emočných zážitkoch. Vtedy môže byť konzultácia úspešná a klientovi sa značne zlepší kvalita života.